Loď Chorvatsko - Kultúra

Krása tejto zeme nespočíva iba v tom, čo možno vidieť, cítiť a ochutnať,ale rovnako tak v príťažlivosti ľudí,ktorí sa tu narodili, krásnych telom i dušou. Ale tým najdôležitejším je krása Chorvátska, ktorú si každý vezme domov, aby sa o ňu podelil so svojimi blízkymi a zachoval ju ako milú spomienku.

Chorvátske obyvateľstvo sa usadilo na území dnešnej republiky už v 7. storočí. Osud Chorvátov na tunajšom území bol však predurčený ešte skôr, ako sem prišli: bola tu vytýčená hranica medzi Západorímskou a Východorímskou ríšou. V rannom stredoveku viedli početné obranné vojny. Obsadili najvýchodnejšiu oblasť Západorímskej ríše a stali sa tak navždy najvysunutejšími a najohrozenejšími predstaviteľmi západnej kultúry voči východnej kultúre. V priebehu storočí stálo Chorvátsko vždy na rozhraní civilizácií: v 9. storočí jeho územím prechádzala hranica medzi Franskou a Byzantskou ríšou, v 11. storočí medzi katolíckou a pravoslávnou cirkvou a od 15. do 19. storočia medzi kresťanským Západom a islamom. Od 9. do 12. storočia bolo Chorvátsko nezávislé a sebestačné kniežatstvo, neskôr kráľovstvo, o čom svedčí mnoho písomných prameňov i početné historické pamiatky. Nekonečné ozbrojené konflikty s Benátkami, Byzantskou ríšou a Turkami prinútili Chorvátov k užším väzbám na rakúsko-uhorskú monarchiu, čo ale opäť vyústilo v nové, väčšie či menšie bitky o územnú zvrchovanosť a obnovenie nezávislosti. Chorvátsko získalo plnú štátnu nezávislosť v roku 1990.

Početné silné cisárstva a vlády, ktoré vládli v najrôznejších častiach krajiny zanechali po sebe viditeľné znaky svojej prítomnosti - pamiatky odlišných kultúrnych dedičstiev. Mestá na pobreží sú väčšinou antického alebo stredovekého pôvodu a každé si uchovalo vlastnú osobitosť a pečať, ktorú na ňom zanechalo určité obdobie. Mesto Pula bolo významne poznamenané rímskou antikou. Výborne zachovaný amfiteáter, slávobrána Sergiovcov a Augustov chrám, rovnako ako monumentálny palác rímskeho cisára Diokleciána zo 4. storočia v Splite (neskôr prestavané na stredoveké mesto a dnes pod ochranou UNESCO), patria k najvýznamnejším pamiatkam starovekej kultúry na chorvátskom pobreží.

Eufraziova bazilika v Poreči patrí k najkrajším pamiatkam ranobyzantského obdobia (6. storočie). Mozaiky v Eufraziovej bazilike bývajú prirovnávané k mozaikám v chráme San Vitale v Ravenne; spoločne patria k najvýznamnejším príkladom mozaikového umenia v Európe.
Komplex troch hlavných lodí baziliky je pokladaný za celosvetovo významnú historickú pamiatku, čo bolo deklarované zaradením do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva pod záštitou UNESCO v roku 1997.

Románsky sloh je charakteristický pre Krk, Rab a Trogir. Trogir patrí k najlepšie zachovaným románsko-gotickým mestám v strednej Európe. Stredoveké historické jadro, obohnané múrmi, obsahuje dobre zachované hrady a veže spolu s početnými budovami a palácami z antiky, gotiky, renesancie a baroka.
Nejdôležitejšou budovou v Trogire je katedrála a jej portál z roku 1240, dielo murárskeho majstra Radovana. Je to najvýznamnejšia pamiatka románskeho a gotického umenia v Chorvátsku.

Renesancia určila charakter Osoru, Pagu, Šibeniku, Hvaru, Korčuly a Dubrovniku. Dubrovnik, plánovito vybudované mesto z 13. storočia, obohnaný najlepšie zachovanými renesančnými hradbami a vežami, so stovkami nádherných verejných budov, kostolov, domov a palácov, je mesto tak osobité, že je v Európe porovnateľné len s Benátkami či Amsterdamom.
Všetky tieto budovy boli postavené počas existencie nezávislej republiky Dubrovnik, ktorá platila vysoké dane Osmanskej ríši za účelom udržania svojej nezávislosti a vybudovala z bohatsva získaného z rozvinutého obchodu a rybolovu toto prekrásne mesto. Dnes je celé mesto pod ochranou UNESCO.

Zo zoznamu umeleckých pamiatok nie je možné vynechať veľké množstvo originálne stvárnených kaplniek z doby starochorvátskeho kráľovstva. Obzvlášť zaujímavé sú osobité "pletencové" reliéfy alebo mimoriadne zachované drevené dvere katedrály v Splite od majstra Buvinu (z 13. storočia) s výjavmi z Kristovho života.

Dnešné umenie je pretkané historickým, kultúrnym a staviteľským dedičstvom. V letných mesiacoch ožíva súčasné umenie v historickom prostredí a paláce, átria a námestia starých miest sa menia v svojrázne javiská tradičných či medzinárodných festivalov: Dubrovnícky letný festival, Filmový festival v Pule, Splitské leto, Hudobné večery v Zadare a Osore, Dni chorvátského divadla, atď... Niekedy sa tu spája klasická hudba s technom. Aj v tých najmenších morských kúpeľoch môžete naraziť na tradičnú hudbu so svetoznámymi spevákmi, ale takisto na miestnych mladíkov "Klapa" (dalmácka vokálna tradícia).

Už od nepamäti sa obyvatelia z prímorských častí Chorvátska a jeho ostrovov plavili po mori, stavali lode, chytali ryby a pestovali vínnu révu a olivy. Z tohto čistého mora ľudia stále získavajú soľ pôvodným spôsobom sušenia ako v dávnych dobách, kedy bola žiadaným predmetom pre výmenný obchod. Najstaršie miesto, odkiaľ sa soľ získavala, je v Stone (datované od 13. storočia), dnešná chorvátska morská soľ pochádza z ostrova Pag. Po stáročia boli olivy v Chorvátsku považované nielen za potravinu, ale tiež za liek a znamenie života. Krásne a dlhoveké olivovníky sú stále pestované a zavlažované s láskou, a preto ešte naši potomci budú môcť užívať ich plody, či už čerstvé alebo nakladané či marinované v oleji a vychutnať si všetky lahôdky, ktoré by bez olivového oleja neboli to pravé.

Divé aromatické byliny ako rozmarín, bazalka a fenikel sú súčasťou jedinečných chutí pôvodnej kuchyne Istrie a Dalmácie, rovnako ako vína, ktoré sú k nim doporučované. Svojou farbou a chuťou sú tieto vína odkazom sily slnka, ktorý je vďaka ťažkej práci a tradíciám obsiahnutý v každej kvapke. Mnohé vinice na ostrovoch vyzerajú pri pohľade z mora, akoby končili až v samotnej vode.
Chorvátska tradícia pestovania vína je rozširovaná po svete vďaka sťahovaniu ľudí z ostrovov na nové ostrovy a more. Dnešný najznámejší pestovateľ vína z Nového Zélandu je Grgič z Braču a ďalší naši vinári sú napríklad v Kalifornii.

Jemné vône Stredomoria objavíte na nádherných levanduľových poliach ostrova Hvar, ale vonné oleje, krémy a mydlá môžete kúpiť všade na pobreží ako darček alebo len tak pre potešenie. Vďaka čistému a teplému Jadranskému moru je možné nájsť nielen ryby, mušle, či morské riasy, ale i koraly a morské huby. Pestovanie morských húb je po generácie profesiou ostrovanov z Krapanje (aj keď dnes omnoho vzácnejšou) a obyvatelia z ostrova Zlarin získavajú a spracúvajú tmavočervený jadranský korál.

Námorníctvo a stavba lodí majú miestni ľudia v krvi. Jeden príklad za všetky - najznámejším moreplavcom z Korčuly je Marco Polo. Dubrovnik bol tiež domovom známych staviteľov lodí a dodnes tu existuje množstvo malých spoločností zaoberajúcich sa touto činnosťou, jedna z nich na Rabe. Ryby možno nájsť iba na niektorých miestach kvôli skalnatému dnu a nedostatku dažďa, ale vždy boli hlavnou súčasťou jedálnička miestnych obyvateľov. Chytajú ich za akéhokoľvek počasia, aj keď siete nebývajú vždy plné. Potomci dávnych rybárov zo Salije a Komiže dnes chytajú ryby v oceáne pri americkom či chilskom pobreží a zvyšok zásobuje rybársky priemysel v Rovinji rovnako ako množstvo reštaurácií...

Dnes sú ryby lovené do sietí, rybími pascami a pri svetle lámp, ale viac pre turistov a pre potešenie než z nutnosti. A predsa miestni znalci tvrdia, (a nedá sa im neveriť), že pôžitku zo sústa vlastnoručne ulovenej ryby, či už grilovanej alebo dusenej, sa nič nevyrovná. Všetky tieto aktivity sú rozvíjané vďaka turizmu na chorvátskom pobreží, ktorého 130. výročie bolo dlho oslavované. Okrem hotelníctva sa rozvíjajú aj iné činnosti. Zatiaľ čo v 20. storočí dominoval klasický turizmus zameraný na zdravie návštevníkov, v tomto storočí je žiadané námorníctvo, agroturizmus či tzv. turizmus pre Robinsonov.
V Chorvátsku môžete nájsť toto všetko a ešte omnoho viac. Prírodné krásy vytvárajú pôvodné rozmanité prostredie s možnosťami alpských športov, horských túr, raftingu, potápania, paraglidingu, plavieb na lodi a mnohých ďalších aktivít. Ak ste začiatočníci a chcete vyskúšať niečo nové, môžete využiť niektoré z mnohých škôl potápania alebo plavby na lodi. Milovníci pamiatok a umenia alebo nadšenci pre archeológiu sa môžu vydať objavovať staré mestá na pobreží, ktoré samé rozprávajú svoje príbehy, ako napríklad Split, mesto staré 1700 rokov.

Ľudia z ostrovov majú mnoho dobrých vlastností a vedia, na rozdiel od ľudí posadnutých prácou, ako si užívať krás života. V mestách pri mori, rovnako ako kdekoľvek v Stredomorí, sa žije v uliciach - či už v radovánkach alebo hádkach. Ľudia tu diskutujú, klebetia a spievajú. Naše piesne, predovšetkým Klapa, je možné počuť kedykoľvek. Spieva sa v práci, pri odpočinku, v šťastí i smútku, pre seba či v spoločnosti. Z tohto dôvodu nie je prekvapením, že najpopulárnejší chorvátski speváci sú predovšetkým z pobrežia a ostrovov. Vo svojom voľnom čase muži, hlavne tí starší, stále hrajú bowling ako za starých čias.

Pobrežie

Chorvátsko využíva 5 835,5 km pobrežia, alebo v percentách 74% Jadranu (nasledujú: Taliansko 16 %, Albánsko 5 %, Čierna Hora 3.3 %, Slovinsko 0,5 %, a Bosna a Hercegovina 0,3 %). Toto pobrežie je takisto jedným z najnavštevovanejších na svete. Polostrov Istria pokrýva plochu o rozlohe 3 476 km2 a hraničí s troma štátmi: Chorvátskom, Slovinskom a malou časťou Talianska.

Malá vzdialenosť medzi Chorvátskom a Talianskom nabáda k objavovaniu talianskej časti Jadranu. Mestá postavené na močiaroch sú jednou z prvých možností. Benátky, kedysi vládca morí, sú dnes slávnym talianskym mestom nachádzajúcim sa na štyroch ostrovoch. Takmer celé mesto, v ktorom sú autá zakázané, je pretkané labyrintom kanálov s gondolami a vaporettos. Hlavnými turistickými atrakciami sú: výlet na gondole, kŕmenie holubov na Námestí Svätého Marka, Most podpisov a nespočetné množstvo kostolov...
Benátky sú mestom mnohých mien. Jedným z nich je La Serenissima - "Najvznešenejšia". Po stáročia je synonymom mesta milencov, mesta umelcov, tak ako je mestom spisovateľov, hudobníkov a maliarov čarovných pohárov z ostrova Murano a domovom slávnych umeleckých filmových festivalov. Počas karnevalu môže každý vyskúšať - rovnako ako v Riu - atmosféru večierkov a zábavy pred začiatkom osláv Veľkej noci. V tomto týždni je možné si užívať akokoľvek, napríklad na nekonečných večierkoch.

Chorvátsko sa o Jadranské more delí so Slovinskom, ktorého pobrežie tiež oslňuje prekrásnou prírodou a mestami s fascinujúcou históriou. Presnejšie, slovinské pobrežie s Koperským zálivom a časťou zálivu Piranského sa tiahne až k ústiu rieky Dragonje. Mesto Piran leží na pobreží a je obohnané veľmi dobre zachovanými neskorogotickými hradbami. Opevnenie sa skladá z dvoch paralelných hradieb z 15. storočia (okolo r. 1475) a 16. storočia. Inou zaujímavosťou je námestie Tartijev Square a na vŕšku za mestom komplex zemského kostola Sveti Jurja známy ako "Benátsky dom", ktorý bol postavený v polovici 15. storočia ako rezidencia v benátskom gotickom štýle. Z obdobia baroka je zachovaná fontána na námestí a "Barokový dom" z konca 18. storočia.

Pri objavovaní Jadranu by ste si nemali nechať ujsť južné pobrežie a navštíviť Čiernu Horu.
Jeden z pozoruhodných jadranských zálivov, Bokokotorský (tiež známy ako Záliv chorvátskych svätých) patrí dnes Čiernej Hore. Igalo a Herceg Novi sú najatraktívnejšie turistické lokality na čiernohorskom jadranskom pobreží. Igalo je ľahko dostupné zo všetkých smerov a akýmkoľvek dopravným prostriedkom. Vďaka blízkosti dvoch medzinárodných letísk (letisko v Dubrovníku Čilipi je vzdialené 26 km a v Tivate 22 km), a jadranskej diaľnice tzv. "Magistrále" (spájajúcej všetky smery, vrátane Dubrovniku, Mostaru, Trebinje a Sarajeva), je Igalo, rovnako ako čiernohorské hlavné mesto Podgorica, spojené s Chorvátskom, Bosnou a ďalšími časťami Európy. Trajekt zaisťuje námorné spojenie medzi Talianskom a prístavmi v Dubrovniku a Bare (Čierna Hora). Toto spojenie existuje aj medzi ďalšími chorvátskymi ostrovmi.

Igalo a jeho sused Herceg Novi sú umiestnené v malebnom malom zálive juhozápadnej časti Boky Kotorskej na úpätí hory Orjen (1982 m). Starí Gréci a Rimania osídľovali pobrežie zálivu rovnako ako susediace pahorky. Od tých čias boli tieto miesta dobyté a ovládnuté Byzanciou, Benátkami, Otomanmi a Rakúsko-Uhorskom. Pri prechádzke ulicami a námestiami Herceg Novi sa zároveň prechádzate históriou Stredomoria. Musíte vidieť rímske mozaiky v Risane, kostol Našej Matky zo skál, výstavy v cirkevných múzeách a prekrásny kostol Orovaka postavený na strmej skale, z ktorého je ohromujúci pohľad na Kotorský záliv. Za návštevu stojí tiež Dobrota a staré mesto Kotoru "Budva", ktoré sú v lete plné života, rovnako ako mestá Bečići, Milo, Sveti Stefan a Petrovac. Pri návšteve Baru nezabudnite na 2000 rokov starý olivovník, ktorého obvod má viac ako 10 m.

Objavovanie Jadranu by malo zahŕňať južnú i severnú časť, záleží na mieste, z ktorého prichádzate či odchádzate. Aj keď si myslíte, že ste už všetko videli, vždy zostáva mnoho miest, monumentov a ľudí, ktorí stoja za videnie.... Hoci sa o Jadranské more a jeho pobrežie delí mnoho zemí rozdielnych kultúr, tradícií a zvykov, spoločne vytvárajú rozmanitú mozaiku života tohto regiónu, ktorého osudom je večná krása.

Chorvátska gastronómia sa, obzvlášť v prímorských oblastiach, vyvinula do tradície prírodného, zdravého jedla, založeného na zeleninových pokrmoch v olivovom oleji, morských plodoch a rybách, doplnených vínami, ovčími a kozími syrmi. Zvláštnosť miestnej kuchyne väzí v samotnej príprave jedál. Zelenina je varená v malom množstve vody, dochutená olivovým olejom a aromatickými bylinkami, ryby sú pripravované dusením, varením alebo grilovaním. Mäso, najčastejšie jahňacie, je pečené na rošte, aby získalo tú správnu a jedinečnú chuť.

Pre severnú i južnú oblasť Jadranu sú charakteristické rozdiely v chuti a príprave jedál, je teda možné poznať rozdiel medzi kuchyňou istrijskou, kvarnerskou či dalmátskou.

Odlišné rysy istrijskej kuchyne spočívajú v hojnom použití prírodných darov každého ročného obdobia, z čoho vyplýva, že v každom období bude vaša skúsenosť iná.

Pokiaľ navštívite severný Jadran, musíte ochutnať istrijskú "Pršut" šunku, ktorá je sušená vo vetre zvanom "Bura". Ďalším miestnym pokrmom sú bravčové párky grilované alebo varené vo víne, ale najznámejším istrijským jedlom je nepochybne "Maneštra", hustá polievka, pripravená zo zeleniny a sušeného mäsa. Táto oblasť tiež ponúka bohatý výber špecialít z rýb a morských plodov. Slané smažené sardinky, šalát z mäkkýšov, čerstvé ryby - grilované či varené - a kvarnerské krevetky patria medzi jedlá, ktoré obľubujú najmä Taliani, často prichádzajúci na víkend. Rozličné druhy cestovín a rizota podávané s olivovým olejom a miestnym druhom hľuzoviek - prvotriednymi hubami, ktoré vydávajú neopakovateľnú arómu - a božská špargľa predstavujú len zlomok gastronomického bohatstva, ktoré tu musíte ochutnať.

Tradičné istrijské dezerty sú priamočiare a skromné, ale sú dokonalým doplnkom výnimočnosti istrijských jedál. "Fritule", smažené šišky sú najobľúbenejšie v zime a "pinca", sladký chlieb, ktorý je pripravovaný na veľkonočné slávnosti, sa skladá z cesta a jabĺk. Varené či grilované sladké ravioli sú obľúbené po celý rok.

Dalmátska kuchyňa je menej aromatická a ľahšia ako istrijská. V hojnom množstve je podávaná čerstvá alebo ľahko povarená zelenina ako príloha k rozmanitým pokrmom ako: grilovaná ryba, rybacia polievka, chobotnica, ustrice zo Stonu, krevetky a slávky "na buzaru" (dusené), "pašticada" s haluškami (tiež známa ako dalmátsky guláš), grilované mäso marinované v rozmaríne alebo známe Pagské syry. To sú len niektoré zo špecialít, ktoré si všetci obľúbia. Olivy sú nevyhnutné - čerstvé či slané - a olivový olej je jedným zo základov dalmátskej kuchyne.

Typický dalmátsky dezert je pôžitkom aj vďaka svojej jednoduchosti. Najviac používanou ingredienciou je stredomorské ovocie; sušené figy, hrozienka, mandle, med a veľmi známym múčnikom je Dubrovnicka "rožata", karamelový nákyp z vajec či perník z ostrova Hvar.

Nevyhnutným doplnkom každého dobrého jedla je pohár vynikajúceho vína, ktoré je pokrmu rovnocenným partnerom, častokrát ho i prevýši. Víno vyrábané v chorvátskej prímorskej oblasti, rovnako ako v celom Stredomorí, je produktom, ktorý vyžaduje ťažkú prácu, vedomosti a rešpekt. Prvé vinice v tejto oblasti boli založené starovekými Grékmi. Víno z ich kolónie Issa (ostrov Vis) bolo uznávané ako najlepšie víno starovekého sveta. K rozšíreniu vinárstva prispeli Rimania, ktorí so sebou priniesli semená vínnej révy a založili vinice. Úrodná pôda a dostatok slnka, zahaľujúceho každý strapec, pomohli vzniku výnimočných vín, ktoré boli vyvážané do každého kúta rímskeho impéria.

Veľký dobrodruh a zvodca Giacomo Casanova vo svojich pamätiach napísal, že pil na Istrii fantastické víno Refošk. Urodzení muži, cestovatelia i dobrodruhovia z rakúsko-uhorskej monarchie nemohli odolať istrijským a dalmátskym vínam, ktoré s potešením ochutnávali počas svojich ciest do týchto oblastí.

Hrozno a víno sú neoddeliteľnou súčasťou histórie a súčasnosti tejto vinárskej oblasti; rozdiely v krajine, podnebí i pôde umožňujú vznik nových odrôd, ktoré tešia svojich konzumentov množstvom nových chutí! Biele istrijské Malmsey dokonalo dopĺňa veľkú škálu pokrmov z morských plodov. "Teran" je tmavé víno s rubínovou farbou a hovorí sa o ňom, že má liečebné účinky a skvelo sa hodí k jedlám z mäsa, gulášom alebo zverine. "Zlačani Muškat" z Istrie s intenzívnou vôňou divých klinčekov by mal byť podávaný k sladkým a rafinovaným pokrmom rovnako ako dalmátsky "Prošek", ktorý vďaka svojej výraznej vôni poskytuje každému intenzívne potešenie. "Plavac" z ostrova Hvar je nenahraditeľným doplnkom varenia a skvelo si ho vychutnáte s kozími syrmi. Jeho príjemná suchosť a osobitý bouquet stimulujú každú chuťovú bunku. Primoštenske vino "'Babič" je známe po celom svete a vinársky polostrov Pelješac ponúka ozajstné bohatstvo vín s menami ako: "Postup", "Dingač", "Kneževo" a "Carsko".

Vínne cesty Jadranu Vás povedú objavovať početné vinárničky a ich jemné vína, chránené a vyrábané po storočia rovnakou tradičnou metódou. Môžete ich po ochutnávke priniesť svojim priateľom ako časť Vašej naozaj nezabudnuteľnej dovolenky.