Ľudia a miesta
Už od nepamäti sa obyvatelia z prímorských častí
Chorvátska a jeho ostrovov plavili po mori, stavali lode, chytali
ryby a pestovali vínnu révu a olivy. Z tohto čistého mora
ľudia stále získavajú soľ pôvodným spôsobom sušenia ako v dávnych
dobách, kedy bola žiadaným predmetom pre výmenný obchod. Najstaršie
miesto, odkiaľ sa soľ získavala, je v Stone (datované od 13.
storočia), dnešná chorvátska morská soľ pochádza z ostrova Pag. Po
stáročia boli olivy v Chorvátsku považované nielen za potravinu,
ale tiež za liek a znamenie života. Krásne a dlhoveké olivovníky sú
stále pestované a zavlažované s láskou, a preto ešte naši potomci
budú môcť užívať ich plody, či už čerstvé alebo nakladané či
marinované v oleji a vychutnať si všetky lahôdky, ktoré by bez
olivového oleja neboli to pravé.
Divé aromatické byliny ako rozmarín, bazalka a fenikel sú
súčasťou jedinečných chutí pôvodnej kuchyne Istrie a Dalmácie,
rovnako ako vína, ktoré sú k nim doporučované. Svojou farbou a
chuťou sú tieto vína odkazom sily slnka, ktorý je vďaka ťažkej
práci a tradíciám obsiahnutý v každej kvapke. Mnohé vinice na
ostrovoch vyzerajú pri pohľade z mora, akoby končili až v samotnej
vode.
Chorvátska tradícia pestovania vína je
rozširovaná po svete vďaka sťahovaniu ľudí z ostrovov na nové
ostrovy a more. Dnešný najznámejší pestovateľ vína z Nového Zélandu
je Grgič z Braču a ďalší naši vinári sú napríklad v Kalifornii.
Jemné vône Stredomoria objavíte na nádherných levanduľových
poliach ostrova Hvar, ale vonné oleje, krémy a mydlá môžete kúpiť
všade na pobreží ako darček alebo len tak pre potešenie. Vďaka
čistému a teplému Jadranskému moru je možné nájsť nielen ryby,
mušle, či morské riasy, ale i koraly a morské huby.
Pestovanie morských húb je po generácie profesiou
ostrovanov z Krapanje (aj keď dnes omnoho vzácnejšou)
a obyvatelia z ostrova Zlarin získavajú a spracúvajú
tmavočervený jadranský korál.
Námorníctvo a stavba lodí majú miestni ľudia v
krvi. Jeden príklad za všetky - najznámejším moreplavcom z
Korčuly je Marco Polo. Dubrovnik bol tiež domovom známych
staviteľov lodí a dodnes tu existuje množstvo malých spoločností
zaoberajúcich sa touto činnosťou, jedna z nich na Rabe. Ryby možno
nájsť iba na niektorých miestach kvôli skalnatému dnu a nedostatku
dažďa, ale vždy boli hlavnou súčasťou jedálnička miestnych
obyvateľov. Chytajú ich za akéhokoľvek počasia, aj keď siete
nebývajú vždy plné. Potomci dávnych rybárov zo Salije a Komiže dnes
chytajú ryby v oceáne pri americkom či chilskom pobreží a zvyšok
zásobuje rybársky priemysel v Rovinji rovnako ako množstvo
reštaurácií...
Dnes sú ryby lovené do sietí, rybími pascami a pri svetle lámp,
ale viac pre turistov a pre potešenie než z nutnosti. A predsa
miestni znalci tvrdia, (a nedá sa im neveriť), že pôžitku zo sústa
vlastnoručne ulovenej ryby, či už grilovanej alebo dusenej, sa nič
nevyrovná. Všetky tieto aktivity sú rozvíjané vďaka
turizmu na chorvátskom pobreží, ktorého 130. výročie bolo
dlho oslavované. Okrem hotelníctva sa rozvíjajú aj iné činnosti.
Zatiaľ čo v 20. storočí dominoval klasický turizmus zameraný na
zdravie návštevníkov, v tomto storočí je žiadané námorníctvo,
agroturizmus či tzv. turizmus pre Robinsonov.
V Chorvátsku môžete nájsť toto všetko a ešte omnoho viac. Prírodné
krásy vytvárajú pôvodné rozmanité prostredie s možnosťami alpských
športov, horských túr, raftingu, potápania, paraglidingu, plavieb
na lodi a mnohých ďalších aktivít. Ak ste začiatočníci a chcete
vyskúšať niečo nové, môžete využiť niektoré z mnohých škôl
potápania alebo plavby na lodi. Milovníci pamiatok a umenia alebo
nadšenci pre archeológiu sa môžu vydať objavovať staré mestá na
pobreží, ktoré samé rozprávajú svoje príbehy, ako napríklad Split,
mesto staré 1700 rokov.
Ľudia z ostrovov majú mnoho dobrých vlastností a vedia, na
rozdiel od ľudí posadnutých prácou, ako si užívať krás života. V
mestách pri mori, rovnako ako kdekoľvek v Stredomorí, sa žije v
uliciach - či už v radovánkach alebo hádkach. Ľudia tu diskutujú,
klebetia a spievajú. Naše piesne, predovšetkým Klapa, je možné
počuť kedykoľvek. Spieva sa v práci, pri odpočinku, v šťastí i
smútku, pre seba či v spoločnosti. Z tohto dôvodu nie je
prekvapením, že najpopulárnejší chorvátski speváci sú predovšetkým
z pobrežia a ostrovov. Vo svojom voľnom čase muži, hlavne tí
starší, stále hrajú bowling ako za starých čias.
Krása tejto zeme nespočíva iba v tom, čo možno
vidieť, cítiť a ochutnať,ale rovnako tak v príťažlivosti ľudí,ktorí
sa tu narodili, krásnych telom i dušou. Ale tým najdôležitejším je
krása Chorvátska, ktorú si každý vezme domov, aby sa o ňu podelil
so svojimi blízkymi a zachoval ju ako milú spomienku.
Pobrežie
Chorvátsko využíva 5 835,5 km pobrežia, alebo v percentách 74%
Jadranu (nasledujú: Taliansko 16 %, Albánsko 5 %, Čierna Hora 3.3
%, Slovinsko 0,5 %, a Bosna a Hercegovina 0,3 %). Toto pobrežie je
takisto jedným z najnavštevovanejších na svete. Polostrov Istria
pokrýva plochu o rozlohe 3 476 km2 a hraničí s troma štátmi:
Chorvátskom, Slovinskom a malou časťou Talianska.
Malá vzdialenosť medzi Chorvátskom a Talianskom nabáda k
objavovaniu talianskej časti Jadranu. Mestá postavené na močiaroch
sú jednou z prvých možností. Benátky, kedysi vládca morí, sú dnes
slávnym talianskym mestom nachádzajúcim sa na štyroch ostrovoch.
Takmer celé mesto, v ktorom sú autá zakázané, je pretkané
labyrintom kanálov s gondolami a vaporettos. Hlavnými turistickými
atrakciami sú: výlet na gondole, kŕmenie holubov na Námestí Svätého
Marka, Most podpisov a nespočetné množstvo kostolov...
Benátky sú mestom mnohých mien. Jedným z nich je
La Serenissima - "Najvznešenejšia". Po stáročia je synonymom mesta
milencov, mesta umelcov, tak ako je mestom spisovateľov, hudobníkov
a maliarov čarovných pohárov z ostrova Murano a domovom slávnych
umeleckých filmových festivalov. Počas karnevalu môže každý
vyskúšať - rovnako ako v Riu - atmosféru večierkov a zábavy pred
začiatkom osláv Veľkej noci. V tomto týždni je možné si užívať
akokoľvek, napríklad na nekonečných večierkoch.
Chorvátsko sa o Jadranské more delí so Slovinskom, ktorého
pobrežie tiež oslňuje prekrásnou prírodou a mestami s fascinujúcou
históriou. Presnejšie, slovinské pobrežie s Koperským zálivom a
časťou zálivu Piranského sa tiahne až k ústiu rieky Dragonje. Mesto
Piran leží na pobreží a je obohnané veľmi dobre
zachovanými neskorogotickými hradbami. Opevnenie sa skladá z dvoch
paralelných hradieb z 15. storočia (okolo r. 1475) a 16. storočia.
Inou zaujímavosťou je námestie Tartijev Square a na vŕšku za mestom
komplex zemského kostola Sveti Jurja známy ako "Benátsky dom",
ktorý bol postavený v polovici 15. storočia ako rezidencia v
benátskom gotickom štýle. Z obdobia baroka je zachovaná fontána na
námestí a "Barokový dom" z konca 18. storočia.
Pri objavovaní Jadranu by ste si nemali nechať ujsť južné
pobrežie a navštíviť Čiernu Horu.
Jeden z pozoruhodných jadranských zálivov, Bokokotorský (tiež
známy ako Záliv chorvátskych svätých) patrí dnes Čiernej Hore.
Igalo a Herceg Novi sú najatraktívnejšie turistické lokality na
čiernohorskom jadranskom pobreží. Igalo je ľahko dostupné zo
všetkých smerov a akýmkoľvek dopravným prostriedkom. Vďaka
blízkosti dvoch medzinárodných letísk (letisko v Dubrovníku Čilipi
je vzdialené 26 km a v Tivate 22 km), a jadranskej diaľnice tzv.
"Magistrále" (spájajúcej všetky smery, vrátane Dubrovniku, Mostaru,
Trebinje a Sarajeva), je Igalo, rovnako ako čiernohorské hlavné
mesto Podgorica, spojené s Chorvátskom, Bosnou a ďalšími časťami
Európy. Trajekt zaisťuje námorné spojenie medzi Talianskom a
prístavmi v Dubrovniku a Bare (Čierna Hora). Toto spojenie existuje
aj medzi ďalšími chorvátskymi ostrovmi.
Igalo a jeho sused Herceg Novi sú umiestnené v malebnom malom
zálive juhozápadnej časti Boky Kotorskej na úpätí hory Orjen (1982
m). Starí Gréci a Rimania osídľovali pobrežie zálivu rovnako ako
susediace pahorky. Od tých čias boli tieto miesta dobyté a
ovládnuté Byzanciou, Benátkami, Otomanmi a Rakúsko-Uhorskom. Pri
prechádzke ulicami a námestiami Herceg Novi sa zároveň prechádzate
históriou Stredomoria. Musíte vidieť rímske mozaiky v Risane,
kostol Našej Matky zo skál, výstavy v cirkevných múzeách a
prekrásny kostol Orovaka postavený na strmej skale, z ktorého je
ohromujúci pohľad na Kotorský záliv. Za návštevu stojí tiež Dobrota
a staré mesto Kotoru "Budva", ktoré sú v lete plné života, rovnako
ako mestá Bečići, Milo, Sveti Stefan a Petrovac. Pri návšteve Baru
nezabudnite na 2000 rokov starý olivovník, ktorého obvod má viac
ako 10 m.
Objavovanie Jadranu by malo zahŕňať južnú i severnú časť, záleží
na mieste, z ktorého prichádzate či odchádzate. Aj keď si myslíte,
že ste už všetko videli, vždy zostáva mnoho miest, monumentov a
ľudí, ktorí stoja za videnie.... Hoci sa o Jadranské more a jeho
pobrežie delí mnoho zemí rozdielnych kultúr, tradícií a zvykov,
spoločne vytvárajú rozmanitú mozaiku života tohto regiónu, ktorého
osudom je večná krása.