Ľudia a miesta
Už od nepamäti sa obyvatelia z
prímorských častí Chorvátska a
jeho ostrovov plavili po mori, stavali lode, chytali ryby a
pestovali vínnu révu a olivy. Z tohto
čistého mora ľudia stále
získavajú soľ pôvodným
spôsobom sušenia ako v dávnych dobách,
kedy bola žiadaným predmetom pre výmenný
obchod. Najstaršie miesto, odkiaľ sa soľ
získavala, je v Stone (datované od 13.
storočia), dnešná chorvátska
morská soľ pochádza z ostrova Pag. Po
stáročia boli olivy v Chorvátsku
považované nielen za potravinu, ale tiež za liek a
znamenie života. Krásne a dlhoveké
olivovníky sú stále pestované a
zavlažované s láskou, a preto ešte
naši potomci budú môcť
užívať ich plody, či už
čerstvé alebo nakladané či
marinované v oleji a vychutnať si všetky
lahôdky, ktoré by bez olivového oleja neboli to
pravé.
Divé aromatické byliny ako rozmarín,
bazalka a fenikel sú súčasťou
jedinečných chutí pôvodnej kuchyne Istrie
a Dalmácie, rovnako ako vína, ktoré sú
k nim doporučované. Svojou farbou a chuťou
sú tieto vína odkazom sily slnka, ktorý je
vďaka ťažkej práci a tradíciám
obsiahnutý v každej kvapke. Mnohé vinice na
ostrovoch vyzerajú pri pohľade z mora, akoby
končili až v samotnej vode.
Chorvátska tradícia pestovania
vína je rozširovaná po svete
vďaka sťahovaniu ľudí z ostrovov na
nové ostrovy a more. Dnešný
najznámejší pestovateľ vína z
Nového Zélandu je Grgič z Braču a
ďalší naši vinári sú
napríklad v Kalifornii.
Jemné vône Stredomoria objavíte na
nádherných levanduľových poliach ostrova
Hvar, ale vonné oleje, krémy a mydlá
môžete kúpiť všade na
pobreží ako darček alebo len tak pre
potešenie. Vďaka čistému a teplému
Jadranskému moru je možné nájsť
nielen ryby, mušle, či morské riasy, ale i
koraly a morské huby. Pestovanie morských
húb je po generácie profesiou ostrovanov z
Krapanje (aj keď dnes omnoho
vzácnejšou) a obyvatelia z ostrova Zlarin
získavajú a spracúvajú
tmavočervený jadranský
korál.
Námorníctvo a stavba lodí
majú miestni ľudia v krvi. Jeden
príklad za všetky - najznámejším
moreplavcom z Korčuly je Marco Polo. Dubrovnik bol tiež
domovom známych staviteľov lodí a dodnes tu
existuje množstvo malých spoločností
zaoberajúcich sa touto činnosťou, jedna z nich na
Rabe. Ryby možno nájsť iba na niektorých
miestach kvôli skalnatému dnu a nedostatku
dažďa, ale vždy boli hlavnou
súčasťou jedálnička miestnych
obyvateľov. Chytajú ich za akéhokoľvek
počasia, aj keď siete nebývajú vždy
plné. Potomci dávnych rybárov zo Salije a
Komiže dnes chytajú ryby v oceáne pri americkom
či chilskom pobreží a zvyšok
zásobuje rybársky priemysel v Rovinji rovnako ako
množstvo reštaurácií...
Dnes sú ryby lovené do sietí, rybími
pascami a pri svetle lámp, ale viac pre turistov a pre
potešenie než z nutnosti. A predsa miestni znalci
tvrdia, (a nedá sa im neveriť), že
pôžitku zo sústa vlastnoručne ulovenej ryby,
či už grilovanej alebo dusenej, sa nič
nevyrovná. Všetky tieto aktivity sú
rozvíjané vďaka turizmu na
chorvátskom pobreží, ktorého 130.
výročie bolo dlho oslavované. Okrem
hotelníctva sa rozvíjajú aj iné
činnosti. Zatiaľ čo v 20. storočí
dominoval klasický turizmus zameraný na zdravie
návštevníkov, v tomto storočí je
žiadané námorníctvo, agroturizmus či
tzv. turizmus pre Robinsonov.
V Chorvátsku môžete nájsť toto
všetko a ešte omnoho viac. Prírodné
krásy vytvárajú pôvodné
rozmanité prostredie s možnosťami alpských
športov, horských túr, raftingu,
potápania, paraglidingu, plavieb na lodi a mnohých
ďalších aktivít. Ak ste
začiatočníci a chcete vyskúšať
niečo nové, môžete využiť
niektoré z mnohých škôl potápania
alebo plavby na lodi. Milovníci pamiatok a umenia alebo
nadšenci pre archeológiu sa môžu
vydať objavovať staré mestá na
pobreží, ktoré samé
rozprávajú svoje príbehy, ako napríklad
Split, mesto staré 1700 rokov.
Ľudia z ostrovov majú mnoho dobrých
vlastností a vedia, na rozdiel od ľudí
posadnutých prácou, ako si užívať
krás života. V mestách pri mori, rovnako ako
kdekoľvek v Stredomorí, sa žije v uliciach -
či už v radovánkach alebo hádkach.
Ľudia tu diskutujú, klebetia a spievajú.
Naše piesne, predovšetkým Klapa, je
možné počuť kedykoľvek. Spieva sa v
práci, pri odpočinku, v šťastí i
smútku, pre seba či v spoločnosti. Z tohto
dôvodu nie je prekvapením, že
najpopulárnejší chorvátski
speváci sú predovšetkým z pobrežia
a ostrovov. Vo svojom voľnom čase muži, hlavne
tí starší, stále hrajú bowling
ako za starých čias.
Krása tejto zeme nespočíva
iba v tom, čo možno vidieť, cítiť a
ochutnať,ale rovnako tak v príťažlivosti
ľudí,ktorí sa tu narodili, krásnych telom
i dušou. Ale tým
najdôležitejším je krása
Chorvátska, ktorú si každý vezme domov,
aby sa o ňu podelil so svojimi blízkymi a zachoval ju
ako milú spomienku.
Pobrežie
Chorvátsko využíva 5 835,5 km pobrežia,
alebo v percentách 74% Jadranu (nasledujú: Taliansko
16 %, Albánsko 5 %, Čierna Hora 3.3 %, Slovinsko 0,5 %,
a Bosna a Hercegovina 0,3 %). Toto pobrežie je takisto
jedným z najnavštevovanejších na svete.
Polostrov Istria pokrýva plochu o rozlohe 3 476 km2 a
hraničí s troma štátmi:
Chorvátskom, Slovinskom a malou časťou
Talianska.
Malá vzdialenosť medzi Chorvátskom a
Talianskom nabáda k objavovaniu talianskej časti
Jadranu. Mestá postavené na močiaroch sú
jednou z prvých možností. Benátky, kedysi
vládca morí, sú dnes slávnym talianskym
mestom nachádzajúcim sa na štyroch ostrovoch.
Takmer celé mesto, v ktorom sú autá
zakázané, je pretkané labyrintom
kanálov s gondolami a vaporettos. Hlavnými
turistickými atrakciami sú: výlet na gondole,
kŕmenie holubov na Námestí Svätého
Marka, Most podpisov a nespočetné množstvo
kostolov...
Benátky sú mestom mnohých
mien. Jedným z nich je La Serenissima -
"Najvznešenejšia". Po stáročia je
synonymom mesta milencov, mesta umelcov, tak ako je mestom
spisovateľov, hudobníkov a maliarov
čarovných pohárov z ostrova Murano a domovom
slávnych umeleckých filmových festivalov.
Počas karnevalu môže každý
vyskúšať - rovnako ako v Riu - atmosféru
večierkov a zábavy pred začiatkom osláv
Veľkej noci. V tomto týždni je možné
si užívať akokoľvek, napríklad na
nekonečných večierkoch.
Chorvátsko sa o Jadranské more delí so
Slovinskom, ktorého pobrežie tiež oslňuje
prekrásnou prírodou a mestami s fascinujúcou
históriou. Presnejšie, slovinské pobrežie
s Koperským zálivom a časťou zálivu
Piranského sa tiahne až k ústiu rieky Dragonje.
Mesto Piran leží na
pobreží a je obohnané veľmi dobre
zachovanými neskorogotickými hradbami. Opevnenie sa
skladá z dvoch paralelných hradieb z 15.
storočia (okolo r. 1475) a 16. storočia. Inou
zaujímavosťou je námestie Tartijev Square a na
vŕšku za mestom komplex zemského kostola Sveti
Jurja známy ako "Benátsky dom", ktorý bol
postavený v polovici 15. storočia ako rezidencia v
benátskom gotickom štýle. Z obdobia baroka je
zachovaná fontána na námestí a
"Barokový dom" z konca 18. storočia.
Pri objavovaní Jadranu by ste si nemali nechať
ujsť južné pobrežie a
navštíviť Čiernu
Horu.
Jeden z pozoruhodných jadranských zálivov,
Bokokotorský (tiež známy ako Záliv
chorvátskych svätých) patrí dnes
Čiernej Hore. Igalo a Herceg Novi sú
najatraktívnejšie turistické lokality na
čiernohorskom jadranskom pobreží. Igalo je
ľahko dostupné zo všetkých smerov a
akýmkoľvek dopravným prostriedkom. Vďaka
blízkosti dvoch medzinárodných letísk
(letisko v Dubrovníku Čilipi je vzdialené 26 km
a v Tivate 22 km), a jadranskej diaľnice tzv.
"Magistrále" (spájajúcej všetky smery,
vrátane Dubrovniku, Mostaru, Trebinje a Sarajeva), je Igalo,
rovnako ako čiernohorské hlavné mesto Podgorica,
spojené s Chorvátskom, Bosnou a
ďalšími časťami Európy. Trajekt
zaisťuje námorné spojenie medzi Talianskom a
prístavmi v Dubrovniku a Bare (Čierna Hora). Toto
spojenie existuje aj medzi ďalšími
chorvátskymi ostrovmi.
Igalo a jeho sused Herceg Novi sú umiestnené v
malebnom malom zálive juhozápadnej časti Boky
Kotorskej na úpätí hory Orjen (1982 m).
Starí Gréci a Rimania osídľovali
pobrežie zálivu rovnako ako susediace pahorky. Od
tých čias boli tieto miesta dobyté a
ovládnuté Byzanciou, Benátkami, Otomanmi a
Rakúsko-Uhorskom. Pri prechádzke ulicami a
námestiami Herceg Novi sa zároveň
prechádzate históriou Stredomoria. Musíte
vidieť rímske mozaiky v Risane, kostol Našej
Matky zo skál, výstavy v cirkevných
múzeách a prekrásny kostol Orovaka
postavený na strmej skale, z ktorého je
ohromujúci pohľad na Kotorský záliv. Za
návštevu stojí tiež Dobrota a
staré mesto Kotoru "Budva", ktoré sú v lete
plné života, rovnako ako mestá Bečići,
Milo, Sveti Stefan a Petrovac. Pri návšteve Baru
nezabudnite na 2000 rokov starý olivovník,
ktorého obvod má viac ako 10 m.
Objavovanie Jadranu by malo zahŕňať
južnú i severnú časť,
záleží na mieste, z ktorého
prichádzate či odchádzate. Aj keď si
myslíte, že ste už všetko videli, vždy
zostáva mnoho miest, monumentov a ľudí,
ktorí stoja za videnie.... Hoci sa o Jadranské more a
jeho pobrežie delí mnoho zemí rozdielnych
kultúr, tradícií a zvykov, spoločne
vytvárajú rozmanitú mozaiku života tohto
regiónu, ktorého osudom je večná
krása.