Slnko je zdrojom života a
energie, jeho terapeutický úcinok a vplyv na náladu urobí Vaše
prázdniny ešte krajšími, carovnejšími a pikantnejšími. V miernych
dávkach budete nasávat to najlepšie, co môže slnko ponúknut, ale
nezabudnite si opalovací krém, klobúk a slnecné
okuliare.
Tým, ktorí hladajú
teplo, ponúka jadranské pobrežie hojnost slnecných lúcov. S
neobvyklými 2600 hodinami rocného slnecného svitu, je
Jadran jedným z najslnecnejších miest v Stredomorí. Množstvo zátok
a skál výborných pre slnenie a kúpanie, husté píniové háje a
neustály vánok zaistujú osvieženie a tien v rozpalujúcej
horúcave.
Ak sa nachádzate v
blízkosti ostrova Vis pocas slnecného dna, musíte vidiet fenomén
Jadranu, ktorý existuje vdaka hre svetiel. Slnecné lúce
prenikajú cez vstupy do jaskýn a premenené morskými vlnami spolocne
s vodou vytvárajú magickú, jedinecnú blankytnú a smaragdovú žiaru.
Krása hlbok Modrej a Zelenej Jaskyne je urcená iba
skúseným, pretože každému vyrazí dych.
Odblesky slnka vo vlnách,
oslnujúce biele skaly, slnkom zatopené ostrovy, cervené strechy a
dediny, v ktorých akoby sa cas pocas rozpáleného popoludnia ani
nepohol...Budete mat skutocne perfektný letný den strávený plavbou
v slnku a modru, v objatí vln a mora.
Budete pozorovat východy
a západy slnka, zakaždým s rovnakým zanietením, ktoré budú
nezabudnutelné vdaka svojej neopakovatelnosti. Plavba za súmraku je
momentom vnášajúcim pokoj do duše i tela a slnkom nasiaknuté
dalmácke víno rozpaluje vášne.
Úchvatný západ slnka, pozorovaný z
mora, je znamením milencom, zatialco pozorní pozorovatelia sledujú
zmeny západnej casti oblohy, aby vytušili charakter nadchádzajúceho
pocasia.
Jasná obloha s pár
oblácikmi znamená dobré, stabilné pocasie. Farby západu
slnka sú jasné a mraky dotýkajúce sa horizontu sú
žlté.
Ak sa slnko pred západom
odieva do purpurova spolocne s jasnou oblohou a velkými
tmavými mrakmi, tak dáva znamenie pre zlepšenie
pocasia.
Tmavý a roztrhaný západ
slnka s kopami oblakov, v ktorých je slnko usadené ako vo
vreci, oznamuje zhoršujúce sa
pocasie.
Halo-efekt, ciže
lom svetla okolo kryštalizujúcej sa vlhkosti v oblakoch je
príznakom zhoršenia.
Dúha stvorená
lámaním a odrazmi slnecných lúcov v kvapôckách vody je
predzvestou zlého pocasia a dažda, ale
tiež zlepšením po daždi. Dúha v západnej casti oblohy,
(objavuje sa iba popoludní alebo vecer), znamená koniec daždov a
predpovedá príjemný, slnecný den pre plavbu.
| Ostrov |
Priemerný rocný slnecný svit (v
hodinách)) |
| Rab |
2417 |
| Lošinj |
2606 |
| Pag |
2268 |
| Vir |
2450 |
| Zlarin |
2700 |
| Hvar |
2718 |
| Korcula |
2700 |
| Šipan |
2580 |
Jadranské more,
so svojimi 1185 ostrovmi, ostrovcekmi a útesmi a nespocítatelnými
nádhernými zátokami, je skvelou ponukou i oblúbeným cielom
milovníkov prírody a nadšencov pre plavbu. Najcistejšie a
najpriehladnejšie more v Európe, s priemernou hlbkou 173 metrov,
ukrýva vo svojich vodách bohatý svet podmorského života rastlín, a
tiež vraky lodí, predmety a zvyšky budov z doby starých Grékov a
Rimanov.
Od severozápadu k
juhovýchodu, medzi Apeninským a Balkánskym polostrovom,
Jadran poskytuje - vdaka svojej miernej stredomorskej klíme -
bohatstvo vôní, sviežu zelenú vegetáciu a krištálovo cisté, modré
more. Po celé veky more vzbudzovalo obdiv, vášen a úctu. Je miestom
každodenného života rybárov, práce námorníkov, inšpiráciou pre
umelcov a dobrodružstvom pre návštevníkov. Kúpanie, opalovanie,
potápanie a plavba sú potešením, ktoré tu môžete vychutnat.
Jedinecná krása tohto mora vždy pritahovala a spájala ludí zo
vzdialených a rozdielnych kútov sveta.
Skupina prominentných
námorníkov dopisujúcich do amerického žurnálu 'World of Cruising'
považuje chorvátske súostrovie, po karibských ostrovoch, za
najkrajšiu oblast pre plavbu na svete. Skutocne, mnohé
casti Jadranu sú chránené ako národné parky a prírodné rezervácie.
S príjemným vetrom v plachtách budete obdivovat najzaujímavejšie
casti tohto královstva prírodných nádher.
Jadranské more je
rozdelené na severnú a južnú cast. Rozdiely nie sú velké,
ale významné pre navigáciu. Môžete si urcit presný smer cesty, to
znamená, že námorné prianie je dopredu splnené.
V severnom Jadrane sú
vzdialenosti medzi ostrovmi rovnako malé ako medzi nimi a pevninou.
Je tu možnost ukryt sa pred akýmkolvek pocasím a najbežnejším z
letných vetrov ("Maestral"), ktorý je tu mierny. V južnej Dalmácii
trvá dlhšie doplavit sa k inému ostrovu, prístavu alebo útocisku.
Maestral je silnejší a more menej pokojné.
Takisto tu nájdete mnoho
kontrastov krajiny a farieb. Farby a vône južnej casti
pobrežia sú intenzívnejšie a pohlady na ostrovy atraktívnejšie a
nápadnejšie. Ludia, kultúra a duša oblasti sú tiež viac
prekvapujúce, tak ako mestá, svojím silnejším ovplyvnením antikou a
renesanciou. A nakoniec i pobrežné vody sú rozdielne vdaka svojej
väcšej búrlivosti.
Uprednostnujete
spolocenský život alebo skôr mierne a opustené prostredie?
Drsnejšie severné ostrovy ponúkajú nezabudnutelnú spolocnost a
zábavu, vzdialené ostrovy juhu zase nedotknutú prírodu a potešenie
z ticha.
Ak sa už vyberiete navštívit
ktorúkolvek cast Jadranu, Vaša lod vždy nájde bezpecné útocisko v
prístavoch, rovnako ako v odlúcených prirodzených zátokách, pri
ostrovoch ci pri mólach zachovalých dávnych skál.
Jadran v císlach:
| DLŽKA |
783 km |
| ŠÍRKA (priemerná) |
248,3 km |
| HLBKA (priemerná) |
173 m |
| POVRCH |
148 595
km2 |
| OBSAH |
34 977
km3 |
| CELKOVÁ DLŽKA POBREŽIA VRÁTANE
OSTROVOV |
5835 km |
| ZEM |
1777 km |
| OSTROVY |
4058 km |
| SALINITA
(priemerná) |
38.30 per mill. |
| RÝCHLOST VETRA NA MORI
(odhad) |
0,5 knots |
| VÝŠKA VLN
(priemerná) |
0,5 - 1,5 m |
| PRIEMERNÁ ROCNÁ TEPLOTA
(odhad) |
11°C |
| PRIEMERNÁ LETNÁ
TEPLOTA |
25°C - 27°C |
Chorvátsko patrí do
kategórie ekologicky nezničených oblastí, či už ide o
vzduch, vodu alebo more. Predovšetkým vďaka tomu je Chorvátsko
príťažlivé pre všetkých, ktorí chcú stráviť dovolenku v nedotknutej
prírode, užívať si plavbu na lodi a kúpanie v krištáľovo čistej
vode Jadranu.
Jadran
sa vyznačuje rozmanitosťou a jedinečnosťou svojho prírodného
bohatstva a morom, ktoré je svedomito chránené. Rastliny a
divo rastúce druhy sa vyskytujú v hojnom počte, rovnako ako
endemické druhy (napríklad Centaurea scabiosa,
Centaurea ragusina, alebo čierna jašterica Lacerta fiumana
pomoensis). Štátne úrady a ďalšie asociácie prispievajú k
zachovaniu a ochrane prírodného bohatstva Jadranu. Projekt na
ochranu delfínov bol realizovaný na ostrove Lošinj.
Oba prístupy, finančná asistencia
a adopcia pomohli zachrániť tieto úžasné tvory. Na susediacom
ostrove Beli bola založená rezervácia supov bielohlavých
'Bijeloglave supove', veľmi vzácnych dravcov, ktorých populácia
bojuje o prežitie. Jednou z ekologických aktivít je "Lijepa naša"
(okrem iného), ktorá pracuje na projekte "Modrá vlajka", "Zelená
vlajka" a "Eko-škola". Modrá Vlajka je zameraná na reprezentáciu
zachovaného, bezpečného a príjemného prostredia pripraveného pre
rekreáciu, dovolenku a zábavu, s dobre zaisteným managementom a
neustálym rozvojom kvalít služieb pre turistov. Vyvesenie modrej
vlajky na pláži alebo v prístave je znamením excelentnej podpory
turizmu, založenej na prvotriednej kvalite služieb, čistote mora a
pobrežia, rovnako ako vybavení a udržiavaní poriadku na plážach. V
tomto roku bude na chorvátskych plážach a marínach vyvesených 98
modrých vlajok.
Potešenie z vôní a
zvukov nedotknutej prírody Jadranu je na dosah na každom ostrove
alebo ostrovčeku, predovšetkým v zachovalých častiach,
ktoré sú vedecky, ekologicky, kultúrne a turisticky významné. Viac
než 7.5 % povrchu Chorvátska je chránený ako národné parky alebo
oblasti. Rastliny tu dorastajú dvojnásobnej veľkosti. Faktom
zostáva, že tak veľká neuzavretá plocha čistej prírody uprostred
Európy je potešujúcim znamením nádeje.
Na chorvátskom pobreží
sú situované štyri národné parky.
Brijuni zahŕňa 14
ostrovov a ostrovčekov, ktoré sú chránené rovnako ako okolité more,
a bol vyhlásený národným parkom v roku 1983. Je to najlepšie
chránená rezervácia v Stredomorí s dubmi cezmínolistými a macchiou
(vždyzelený porast), autochtonnými rastlinami a vtáčími druhmi ako
morské lastovičky alebo čajky. Táto skupina ostrovov je tiež
významnou zastávkou vtákov pri ich každoročnom odlete do teplých
krajín. Na ostrove je zoologická záhrada a safari park plný
exotickej zveri a cenných kultúrnych pamiatok z rímskych a
byzantských čias.
Najkrajšia z riek chorvátskeho
krasu je nepochybne rieka Krka. Národný park z
veľkej časti pokrýva túto rieku a jej okolie v prímorskej oblasti.
Najkrajšie z množstva vodopádov sú Skradin a Roški kaskády. Medzi
týmito kaskádami je časť rieky premenená na jazero s malým ostrovom
uprostred nazvaným Visovac, na ktorom bol postavený františkánsky
kláštor.
Kornati sú
najčlenitejšou skupinou ostrovov v celom Stredomorí a nachádzajú sa
v severnej Dalmácii. Vďaka kráse krajiny, fascinujúcej
geomorfológii, členitosti pobrežia a predovšetkým bohatej
biodiverzite podmorských ekosystémov bola väčšina skupín ostrovov
vyhlásená za národný park v roku 1980.
Ostrov Mljet je
najvzdialenejším južným bodom Chorvátska, je nazývaný "Zelený
ostrov" podľa bujného lesa sýrskych borovíc.
Mljetsky národný park sa nachádza
v západnej časti ostrova, ktorý je podľa mnohých jedným z
najkrajších kútov Jadranu. Sú tu dva široké zálivy, vďaka priamemu
spojeniu s otvoreným morom nazývané "Jezera". Čistota Veliko a Malo
Jezero (Veľkého a Malého jazera) umožňuje prežitie Aurelie,
najstaršieho druhu medúzy na svete. Mljetsky národný park je tiež
domovom tuleňa (Monachus monachus), veľmi vzácneho druhu ako v
Chorvátsku tak v celom Stredomorí.
Množstvo ďalších
chránených ostrovov ponúka svoje krásy. Tlak mestského
spôsobu života je tu zabudnutý a tlačenice sem ešte nedorazili. Je
tu veľmi málo automobilovej dopravy, preto vzduch nie je znečistený
výfukovými plynmi.
Všetko je tu
prírodné: jedlá sú pripravované z miestnych zdrojov a víno
z hrozna pochádzajúceho z ostrovných viníc.
Prírodné dedičstvo ostrovov je
veľkým požehnaním Chorvátska, základom kvality života a profesií
miestnych obyvateľov. Rovnako je základom turizmu a významnou
prednosťou ostrovov. Z týchto dôvodov, ochrana, starostlivosť a
uvážlivý prístup k prírodnému bohatstvu ostrovov a pobrežiu Jadranu
musí byť súčasťou priorít každého, kto tieto miesta navštívi
rovnako ako jeho vlastných obyvateľov.
Jadran - óda
prírody na život, v ktorom je všetko prestúpené vetrom a vlnami,
piesňou a úsmevom, tvrdou prácou a jej plodmi. Je to zem, z ktorej
prýšti mier a pokoj, aj keď silno fúka vietor. Jej bohatstvo je vo
farbách a vôňach, tvaroch a zvukoch. Je to život medzi odlivom a
prílivom, ktorý sa teší na príchod každého nového dňa...
Prvé, čo si všimnete, sú
farby. Po jarnej explózii farieb zvíťazia v lete tieto
štyri - modrá, žltá, zelená a biela.
Modrá je symbol
mieru a harmónie, utíši nás a upokojí. Je to farba rovnako večná
ako more a nebo...
Žltá je farba
slnka. Hreje, dáva silu a podnecuje čistú radosť.
Zelená je farba
prírody. Zelený je život, hojnosť a bohatstvo. Takisto je to farba
vždyzelených lesov na pobreží a ostrovoch.
Biela umocňuje
účinok všetkých ostatných farieb a nikdy nenarušuje čistotu ich
efektu, naopak - ľahko im dovolí vyniknúť. Biely je kameň a skaly
na pobreží. Je to tiež farba pobrežných miest a rybárskych
dediniek, čajok a vĺn.
Všetko, čo vidíte je
umocnené silnou vôňou mora a soli.
Vzduch je tiež priezračne čistý a
svieži vďaka živičnej vôni borovicových lesov, krom
rozmarínu a jarným kvetom citrónovníkov, pomarančovníkov a
myrty.
Rozmarín zdobí
celú jadranskú oblasť. Je symbolom lásky i svetoznámou základnou
ingredienciou stredomorskej kuchyne. Ďalším obyvateľom jadranských
zemí je bazalka, rastlina príjemnej a silnej
vône.
Sladká jarná vôňa agátov a
cyklámenu je sprevádzaná vtáčími piesňami v borovicovom
lese. Letných koncertov malých svrčkov sa zúčastňuje každý strom i
ker.
Malým záhradám na Istrii dominuje
vavrín so svojou rafinovanou a nevtieravou vôňou. V Dalmácii
kvitnú figovníky a vinič a prezreté ovocie sladkou
vôňou priťahuje včely.
Zvlášť príjemná je vôňa
levandule na ostrove Hvar, najslnečnejšom
chorvátskom ostrove. Skvostné polia a rastliny nie sú rozmiestnené
len tak náhodou. Levanduľa miluje slnko a teplo a vietor roznáša do
okolia jej očarujúcu vôňu.
Tento prevoňaný vietor cirkuluje
úzkymi uličkami pobrežných miest a dedín a starousadlíci vedia
podľa vône rozpoznať, z ktorého miesta na ostrove pochádza. V čase
obeda vzduch prevoňajú grilované ryby, olivový olej, údená šunka i
kozí syr. A všetky tieto vône sú zabalené do lahodného
vína.
Plavba morom, farbami a vôňami
sa Vám vryje do pamäti. Hudba mora a vĺn zmierni každé napätie a
privodí Vám stav hlbokej relaxácie.
Prístavy Vás uvítajú
prívetivým úsmevom. Ruch mestských trhov Vám bude ponúkať
najrôznejšie bohatstvo tejto zeme.
Turistický raj
chorvátskeho pobrežia a ostrovov musí byť vnímaný všetkými
zmyslami, pretože každý zmysel môže objaviť nový aspekt tohto
exotického sveta...