Tým, ktorí hladajú teplo, ponúka jadranské pobrežie
hojnost slnecných lúcov. S neobvyklými 2600 hodinami rocného
slnecného svitu, je Jadran jedným z najslnecnejších miest
v Stredomorí. Množstvo zátok a skál výborných pre slnenie a
kúpanie, husté píniové háje a neustály vánok zaistujú osvieženie a
tien v rozpalujúcej horúcave.
Slnko je zdrojom života a energie, jeho
terapeutický úcinok a vplyv na náladu urobí Vaše prázdniny ešte
krajšími, carovnejšími a pikantnejšími. V miernych dávkach budete
nasávat to najlepšie, co môže slnko ponúknut, ale nezabudnite si
opalovací krém, klobúk a slnecné okuliare.
Ak sa nachádzate v blízkosti ostrova Vis pocas slnecného
dna, musíte vidiet fenomén Jadranu, ktorý existuje vdaka
hre svetiel. Slnecné lúce prenikajú cez vstupy do jaskýn a
premenené morskými vlnami spolocne s vodou vytvárajú magickú,
jedinecnú blankytnú a smaragdovú žiaru. Krása hlbok Modrej
a Zelenej Jaskyne je urcená iba skúseným, pretože každému
vyrazí dych.
Odblesky slnka vo vlnách, oslnujúce biele skaly, slnkom zatopené
ostrovy, cervené strechy a dediny, v ktorých akoby sa cas pocas
rozpáleného popoludnia ani nepohol...Budete mat skutocne perfektný
letný den strávený plavbou v slnku a modru, v objatí vln a
mora.
Budete pozorovat východy a západy slnka,
zakaždým s rovnakým zanietením, ktoré budú nezabudnutelné vdaka
svojej neopakovatelnosti. Plavba za súmraku je momentom vnášajúcim
pokoj do duše i tela a slnkom nasiaknuté dalmácke víno rozpaluje
vášne.
Úchvatný západ slnka, pozorovaný z mora, je znamením milencom,
zatialco pozorní pozorovatelia sledujú zmeny západnej casti oblohy,
aby vytušili charakter nadchádzajúceho pocasia.
Jasná obloha s pár oblácikmi znamená dobré, stabilné
pocasie. Farby západu slnka sú jasné a mraky dotýkajúce sa
horizontu sú žlté.
Ak sa slnko pred západom odieva do purpurova
spolocne s jasnou oblohou a velkými tmavými mrakmi, tak
dáva znamenie pre zlepšenie pocasia.
Tmavý a roztrhaný západ slnka s kopami oblakov, v
ktorých je slnko usadené ako vo vreci, oznamuje zhoršujúce
sa pocasie.
Halo-efekt, ciže lom svetla okolo kryštalizujúcej
sa vlhkosti v oblakoch je príznakom
zhoršenia.
Dúha stvorená lámaním a odrazmi slnecných lúcov v
kvapôckách vody je predzvestou zlého pocasia a
dažda, ale tiež zlepšením po daždi. Dúha
v západnej casti oblohy, (objavuje sa iba popoludní alebo vecer),
znamená koniec daždov a predpovedá príjemný, slnecný den pre
plavbu.
| Ostrov |
Priemerný rocný slnecný svit (v hodinách)) |
| Rab |
2417 |
| Lošinj |
2606 |
| Pag |
2268 |
| Vir |
2450 |
| Zlarin |
2700 |
| Hvar |
2718 |
| Korcula |
2700 |
| Šipan |
2580 |
Jadranské more, so svojimi 1185 ostrovmi,
ostrovcekmi a útesmi a nespocítatelnými nádhernými zátokami, je
skvelou ponukou i oblúbeným cielom milovníkov prírody a nadšencov
pre plavbu. Najcistejšie a najpriehladnejšie more v Európe, s
priemernou hlbkou 173 metrov, ukrýva vo svojich vodách bohatý svet
podmorského života rastlín, a tiež vraky lodí, predmety a zvyšky
budov z doby starých Grékov a Rimanov.
Od severozápadu k juhovýchodu, medzi Apeninským a
Balkánskym polostrovom, Jadran poskytuje - vdaka svojej
miernej stredomorskej klíme - bohatstvo vôní, sviežu zelenú
vegetáciu a krištálovo cisté, modré more. Po celé veky more
vzbudzovalo obdiv, vášen a úctu. Je miestom každodenného života
rybárov, práce námorníkov, inšpiráciou pre umelcov a dobrodružstvom
pre návštevníkov. Kúpanie, opalovanie, potápanie a plavba sú
potešením, ktoré tu môžete vychutnat. Jedinecná krása tohto mora
vždy pritahovala a spájala ludí zo vzdialených a rozdielnych kútov
sveta.
Skupina prominentných námorníkov dopisujúcich do
amerického žurnálu 'World of Cruising' považuje chorvátske
súostrovie, po karibských ostrovoch, za najkrajšiu oblast pre
plavbu na svete. Skutocne, mnohé casti Jadranu sú chránené
ako národné parky a prírodné rezervácie. S príjemným vetrom v
plachtách budete obdivovat najzaujímavejšie casti tohto královstva
prírodných nádher.
Jadranské more je rozdelené na severnú a južnú
cast. Rozdiely nie sú velké, ale významné pre navigáciu.
Môžete si urcit presný smer cesty, to znamená, že námorné prianie
je dopredu splnené.
V severnom Jadrane sú vzdialenosti medzi ostrovmi rovnako malé
ako medzi nimi a pevninou. Je tu možnost ukryt sa pred akýmkolvek
pocasím a najbežnejším z letných vetrov ("Maestral"), ktorý je tu
mierny. V južnej Dalmácii trvá dlhšie doplavit sa k inému ostrovu,
prístavu alebo útocisku. Maestral je silnejší a more menej
pokojné.
Takisto tu nájdete mnoho kontrastov krajiny a
farieb. Farby a vône južnej casti pobrežia sú
intenzívnejšie a pohlady na ostrovy atraktívnejšie a nápadnejšie.
Ludia, kultúra a duša oblasti sú tiež viac prekvapujúce, tak ako
mestá, svojím silnejším ovplyvnením antikou a renesanciou. A
nakoniec i pobrežné vody sú rozdielne vdaka svojej väcšej
búrlivosti.
Uprednostnujete spolocenský život alebo skôr mierne a
opustené prostredie? Drsnejšie severné ostrovy ponúkajú
nezabudnutelnú spolocnost a zábavu, vzdialené ostrovy juhu zase
nedotknutú prírodu a potešenie z ticha.
Ak sa už vyberiete navštívit ktorúkolvek cast Jadranu, Vaša lod
vždy nájde bezpecné útocisko v prístavoch, rovnako ako v odlúcených
prirodzených zátokách, pri ostrovoch ci pri mólach zachovalých
dávnych skál.
Jadran v císlach:
| DLŽKA |
783 km |
| ŠÍRKA (priemerná) |
248,3 km |
| HLBKA (priemerná) |
173 m |
| POVRCH |
148 595 km2 |
| OBSAH |
34 977 km3 |
| CELKOVÁ DLŽKA POBREŽIA VRÁTANE OSTROVOV |
5835 km |
| ZEM |
1777 km |
| OSTROVY |
4058 km |
| SALINITA (priemerná) |
38.30 per mill. |
| RÝCHLOST VETRA NA MORI (odhad) |
0,5 knots |
| VÝŠKA VLN (priemerná) |
0,5 - 1,5 m |
| PRIEMERNÁ ROCNÁ TEPLOTA (odhad) |
11°C |
| PRIEMERNÁ LETNÁ TEPLOTA |
25°C - 27°C |
Chorvátsko patrí do kategórie ekologicky nezničených
oblastí, či už ide o vzduch, vodu alebo more. Predovšetkým
vďaka tomu je Chorvátsko príťažlivé pre všetkých, ktorí chcú
stráviť dovolenku v nedotknutej prírode, užívať si plavbu na lodi a
kúpanie v krištáľovo čistej vode Jadranu.
Jadran sa vyznačuje rozmanitosťou a
jedinečnosťou svojho prírodného bohatstva a morom, ktoré
je svedomito chránené. Rastliny a divo rastúce druhy sa vyskytujú v
hojnom počte, rovnako ako endemické druhy
(napríklad Centaurea scabiosa, Centaurea ragusina, alebo čierna
jašterica Lacerta fiumana pomoensis). Štátne úrady a ďalšie
asociácie prispievajú k zachovaniu a ochrane prírodného bohatstva
Jadranu. Projekt na ochranu delfínov bol realizovaný na ostrove
Lošinj.
Oba prístupy, finančná asistencia a adopcia pomohli zachrániť
tieto úžasné tvory. Na susediacom ostrove Beli bola založená
rezervácia supov bielohlavých 'Bijeloglave supove', veľmi vzácnych
dravcov, ktorých populácia bojuje o prežitie. Jednou z ekologických
aktivít je "Lijepa naša" (okrem iného), ktorá pracuje na projekte
"Modrá vlajka", "Zelená vlajka" a "Eko-škola". Modrá Vlajka je
zameraná na reprezentáciu zachovaného, bezpečného a príjemného
prostredia pripraveného pre rekreáciu, dovolenku a zábavu, s dobre
zaisteným managementom a neustálym rozvojom kvalít služieb pre
turistov. Vyvesenie modrej vlajky na pláži alebo v prístave je
znamením excelentnej podpory turizmu, založenej na prvotriednej
kvalite služieb, čistote mora a pobrežia, rovnako ako vybavení a
udržiavaní poriadku na plážach. V tomto roku bude na chorvátskych
plážach a marínach vyvesených 98 modrých vlajok.
Potešenie z vôní a zvukov nedotknutej prírody Jadranu je
na dosah na každom ostrove alebo ostrovčeku, predovšetkým
v zachovalých častiach, ktoré sú vedecky, ekologicky, kultúrne a
turisticky významné. Viac než 7.5 % povrchu Chorvátska je chránený
ako národné parky alebo oblasti. Rastliny tu dorastajú dvojnásobnej
veľkosti. Faktom zostáva, že tak veľká neuzavretá plocha čistej
prírody uprostred Európy je potešujúcim znamením nádeje.
Na chorvátskom pobreží sú situované štyri národné
parky.
Brijuni zahŕňa 14 ostrovov a ostrovčekov, ktoré
sú chránené rovnako ako okolité more, a bol vyhlásený národným
parkom v roku 1983. Je to najlepšie chránená rezervácia v
Stredomorí s dubmi cezmínolistými a macchiou (vždyzelený porast),
autochtonnými rastlinami a vtáčími druhmi ako morské lastovičky
alebo čajky. Táto skupina ostrovov je tiež významnou zastávkou
vtákov pri ich každoročnom odlete do teplých krajín. Na ostrove je
zoologická záhrada a safari park plný exotickej zveri a cenných
kultúrnych pamiatok z rímskych a byzantských čias.
Najkrajšia z riek chorvátskeho krasu je nepochybne rieka
Krka. Národný park z veľkej časti pokrýva túto rieku a jej
okolie v prímorskej oblasti. Najkrajšie z množstva vodopádov sú
Skradin a Roški kaskády. Medzi týmito kaskádami je časť rieky
premenená na jazero s malým ostrovom uprostred nazvaným Visovac, na
ktorom bol postavený františkánsky kláštor.
Kornati sú najčlenitejšou skupinou ostrovov v
celom Stredomorí a nachádzajú sa v severnej Dalmácii. Vďaka kráse
krajiny, fascinujúcej geomorfológii, členitosti pobrežia a
predovšetkým bohatej biodiverzite podmorských ekosystémov bola
väčšina skupín ostrovov vyhlásená za národný park v roku 1980.
Ostrov Mljet je najvzdialenejším južným bodom
Chorvátska, je nazývaný "Zelený ostrov" podľa bujného lesa sýrskych
borovíc.
Mljetsky národný park sa nachádza v západnej časti ostrova, ktorý
je podľa mnohých jedným z najkrajších kútov Jadranu. Sú tu dva
široké zálivy, vďaka priamemu spojeniu s otvoreným morom nazývané
"Jezera". Čistota Veliko a Malo Jezero (Veľkého a Malého jazera)
umožňuje prežitie Aurelie, najstaršieho druhu medúzy na svete.
Mljetsky národný park je tiež domovom tuleňa (Monachus monachus),
veľmi vzácneho druhu ako v Chorvátsku tak v celom Stredomorí.
Množstvo ďalších chránených ostrovov ponúka svoje
krásy. Tlak mestského spôsobu života je tu zabudnutý a
tlačenice sem ešte nedorazili. Je tu veľmi málo automobilovej
dopravy, preto vzduch nie je znečistený výfukovými plynmi.
Všetko je tu prírodné: jedlá sú pripravované z
miestnych zdrojov a víno z hrozna pochádzajúceho z ostrovných
viníc.
Prírodné dedičstvo ostrovov je veľkým požehnaním Chorvátska,
základom kvality života a profesií miestnych obyvateľov. Rovnako je
základom turizmu a významnou prednosťou ostrovov. Z týchto dôvodov,
ochrana, starostlivosť a uvážlivý prístup k prírodnému bohatstvu
ostrovov a pobrežiu Jadranu musí byť súčasťou priorít každého, kto
tieto miesta navštívi rovnako ako jeho vlastných obyvateľov.
Jadran - óda prírody na život, v ktorom je
všetko prestúpené vetrom a vlnami, piesňou a úsmevom, tvrdou prácou
a jej plodmi. Je to zem, z ktorej prýšti mier a pokoj, aj keď silno
fúka vietor. Jej bohatstvo je vo farbách a vôňach, tvaroch a
zvukoch. Je to život medzi odlivom a prílivom, ktorý sa teší na
príchod každého nového dňa...
Prvé, čo si všimnete, sú farby. Po jarnej
explózii farieb zvíťazia v lete tieto štyri - modrá, žltá, zelená a
biela.
Modrá je symbol mieru a harmónie, utíši nás a
upokojí. Je to farba rovnako večná ako more a nebo...
Žltá je farba slnka. Hreje, dáva silu a podnecuje
čistú radosť.
Zelená je farba prírody. Zelený je život, hojnosť
a bohatstvo. Takisto je to farba vždyzelených lesov na pobreží a
ostrovoch.
Biela umocňuje účinok všetkých ostatných farieb a
nikdy nenarušuje čistotu ich efektu, naopak - ľahko im dovolí
vyniknúť. Biely je kameň a skaly na pobreží. Je to tiež farba
pobrežných miest a rybárskych dediniek, čajok a vĺn.
Všetko, čo vidíte je umocnené silnou vôňou mora a
soli.
Vzduch je tiež priezračne čistý a svieži vďaka živičnej
vôni borovicových lesov, krom rozmarínu a jarným kvetom
citrónovníkov, pomarančovníkov a myrty.
Rozmarín zdobí celú jadranskú oblasť. Je symbolom
lásky i svetoznámou základnou ingredienciou stredomorskej kuchyne.
Ďalším obyvateľom jadranských zemí je bazalka,
rastlina príjemnej a silnej vône.
Sladká jarná vôňa agátov a cyklámenu je
sprevádzaná vtáčími piesňami v borovicovom lese. Letných koncertov
malých svrčkov sa zúčastňuje každý strom i ker.
Malým záhradám na Istrii dominuje vavrín so svojou rafinovanou a
nevtieravou vôňou. V Dalmácii kvitnú figovníky a
vinič a prezreté ovocie sladkou vôňou priťahuje
včely.
Zvlášť príjemná je vôňa levandule na ostrove
Hvar, najslnečnejšom chorvátskom ostrove. Skvostné polia a rastliny
nie sú rozmiestnené len tak náhodou. Levanduľa miluje slnko a teplo
a vietor roznáša do okolia jej očarujúcu vôňu.
Tento prevoňaný vietor cirkuluje úzkymi uličkami pobrežných miest
a dedín a starousadlíci vedia podľa vône rozpoznať, z ktorého
miesta na ostrove pochádza. V čase obeda vzduch prevoňajú grilované
ryby, olivový olej, údená šunka i kozí syr. A všetky tieto vône sú
zabalené do lahodného vína.
Plavba morom, farbami a vôňami sa Vám vryje do pamäti. Hudba
mora a vĺn zmierni každé napätie a privodí Vám stav hlbokej
relaxácie.
Prístavy Vás uvítajú prívetivým úsmevom. Ruch
mestských trhov Vám bude ponúkať najrôznejšie bohatstvo tejto
zeme.
Turistický raj chorvátskeho pobrežia a ostrovov
musí byť vnímaný všetkými zmyslami, pretože každý zmysel môže
objaviť nový aspekt tohto exotického sveta...